Nǔ E Wu Weziza Ðagbe Ðò Taji Hugǎn Weziza Kplékplé Ðò Xɔ E È Nɔ Zán Ðò Ajɔ̌xwé lɛ É Mɛ É
Hwenu e glesi gègě ɖò nǔ e è nɔ zán dó cyɔn nǔ dó xɔ e mɛ è nɔ bló nǔ dó lɛ é jí lɛ é gbéjé kpɔ́n wɛ é ɔ, ye nɔ sɔ́ ayi ɖó .weziza e nɔ gbɔn mɛ é sín kanweko-hwesivɔ nabi wɛ nɔ byɔ xɔ ɔ mɛ.
É ɖò mɔ̌ có, ɖò 1914 ɔ.xɔ e mɛ è nɔ bló nǔ dó é sín ajɔ̌wiwa, nǔkún-yiya nɔ wà nǔ dó nǔkún-yiya wu hugǎn .lee weziza nɔ má gbɔn éhú gbɔn hlɔnhlɔn gǔdo tɔn kɛɖɛ gblamɛ.
Ðò nǔwiwa mɛ ɔ, azɔ̌ e atín lɛ nɔ wà é nɔ sín:
- Lee weziza nɔ yì xɔta ɔ bǐ mɛ gbɔn é .
- Hwenu nabi wɛ fotosintese nɔ nɔ ayǐ ɖò kéze ɔ bǐ mɛ .
- Yozo nabi e weziza tlɔlɔ nɔ dɔn wá é
Nǔ e wu è sɔ́ jlɛ́ dó .filmu de serre diffuse vs filme de serre clairé sɔ́ nyí nǔkplɔnmɛ ɖé ǎ-é ɖò tajijinukún-hɛn.
Weziza Tlɔlɔ vs Weziza Gbɔn Gbɔn: Lee Weziza Mímá Nɔ Ðɔ Nǔ Dó Nǔkún-yiya Xɔ lɛ Tɔn Wu Gbɔn É

Fímu e nɔ hɛn nǔ gblé dó mɛ wu é: Weziza ɖaxó ɖé kpo nǔ e è nɔ ɖu ɖò xɔgbigbázɔ́ ɔ jí é kpo
Fímu e nɔ kɔ́n é nɔ zɔ́n bɔ hwesivɔ nɔ gbɔn mɛ bo nɔ gbakpé kpɛɖé.
Nǔ taji e nɔ ɖè mɛ xlɛ́ lɛ é ɖíe:
Weziza tlɔlɔ ɖiɖe
Weziza syɛnsyɛn e nɔ kplé ɖò ama lɛ jí é
Nǔ e è bló é sínfí e zozo ɖè lɛ ékpoxɛvi gɔngɔn e ɖò xomɛ lɛ é
Hwenu e fímu e ɖò wɛn é sixu wà nǔ ganji ɖò .fí e jɔhɔn nɔ fá ɖè é alǒ fí e hwesivɔ ma nɔ tɔ́n ɖè sɔmɔ̌ ǎ lɛ é, é nɔ zɔ́n bɔ hwɛhwɛ ɔ:
Weziza e ma sɔgbe ǎ é gbɔn xɔgbigbázɔ́ ɔ jí
Zozo sín hlɔnhlɔn ɖò xá ɔ mɛ
Ama e ɖò dò bɔ è ma nɔ zán ganji ǎ lɛ é
Xɔxɔ́:Weziza ɖò finɛ, amɔ̌, atín ɔ nɔ zán ganji ǎ.
Fímu e nɔ hɛn nǔ gblé dó mɛ wu é: Weziza mímá ɖagbe hugǎn kpo PAR zinzan kpo
Fímu e nɔ hɛn nǔ gblé dó mɛ wu é nɔ fúnfún hwesivɔ e nɔ wá é kpé dó .weziza ali gěgě-, bo nɔ bló bɔ atín syɛnsyɛn lɛ nɔ fá.
Weziza e nɔ gbɔn mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ é sixu cí fímu e ɖò wɛn é ɖɔhun có, fímu e gbakpé é nɔ kpɔ́n te tawun .PAR (Weziza e nɔ w’azɔ̌ ɖò weziza nu é) zinzanɖò:
Weziza sín gɔngɔn e ɖò jijɛji wɛ é
Ðè zozo e ɖò ama ɔ jí é ɖekpo
Ama e ɖò yǒzo mɛ lɛ é sín azɔ̌wiwa
Ðò nǔ e è nɔ bló ɖò xɔ e mɛ è nɔ bló nǔ dó é mɛ é mɛ ɔ,weziza e è sixu zán é ɖò taji hú weziza e è nɔ mɔ é ..
Nǔ E Wu Fímu E È Nɔ Zán Ðò Ayǐ É Nɔ Na Nǔkún Gbɔn Gbɔn Ajɔ̌xwé lɛ Mɛ É
1. Weziza e nɔ byɔ xɔgbigbázɔ́ ɔ mɛ é ɖagbe hugǎn ɖò jinukún e ɖó hlɔnhlɔn ɖaxó lɛ é mɛ
Ðò nǔkún-yiya ɖi tomati, kɔ́fu, azɔwanú, kpo flowa kpo mɛ ɔ, ama e ɖò aga lɛ é nɔ cí wěwé-hwɛhwɛ bɔ ama e ɖò dò lɛ é nɔ ɖò wěxo.
Fímu xɔgbigbá tɔn e gbakpé é:
É nɔ má weziza ɔ ɖó zɛnzɛn gbɔn atín lɛ jí
É nɔ bló bɔ ama e ɖò tɛntin kpo dò kpo lɛ é nɔ w’azɔ̌
É nɔ gbló ada nú fí e è nɔ bló fotosintese ɖè é bǐ .
Xɔxɔ́:Nǔkún-yiya ɖaxó ɖò mɛtlu kalé ɖokpo mɛ bo ma nɔ bló bɔ hlɔnhlɔn e è nɔ zán é nɔ jɛji ǎ.
2. É nɔ ɖè adohu adohu e è nɔ ɖó dó zozo wu é kpò, bo nɔ lɛ́ bló bɔ è nɔ bló fotosintese ayihɔngbe ayihɔngbe
Ðò fímu e ɖò wěwé é glɔ́ ɔ, weziza syɛnsyɛn e nɔ tɔ́n ɖò kéze é nɔ zɔ́n bɔ atín lɛ nɔ ɖè jɔhɔn e nɔ tɔ́n sín atín lɛ mɛ é kpò, bo nɔ lɛ́ sú stomata lɛ ɖó akpáxwé ɖé lɛ, bɔ enɛ nɔ ɖó dogbó nú CO2 e ye nɔ yí é.
Weziza e gbakpé é:
É nɔ ɖè zozo e ɖò ama ɔ jí é kpò
É nɔ glɔ́n ali nú fotosintese ɖò gbadanu
É nɔ bló bɔ hwesivɔ e nɔ zɔ́n bɔ è nɔ bló fotosintese é nɔ ɖi ga nú ganxixo gegě
Enɛ nɔ zɔ́n bɔ atín lɛ nɔ sù syɛnsyɛn, bɔ atín sínsɛ́n lɛ nɔ lɛ́ syɛn d’eji.
3. Nǔkún-yiya sín susu ɖokpo ɔ kpo nǔkún-yiya ɖagbe hugǎn kpo
Weziza e ma sɔgbe ǎ é nɔ na nǔkún e ma sɔgbe ǎ lɛ é.
Fímu e nɔ hɛn nǔ gblé dó mɛ wu é nɔ sɔ́:
Atín ɔ sín gaɖiɖi ɖokpo ɔ
Flówa kpo jiji kpo ɖokpo ɔ
È ɖè nǔ e ɖò tó kpo akpáxwé lɛ kpo wu lɛ é kpò
Nú nǔkún-yatɔ́ ajɔ̌wiwa tɔn lɛ ɔ, enɛ nɔ nyí:
Nǔkún-yiya kpo macinu kpo bɔkun hugǎn
Nǔ e è gbɛ́ lɛ é kpɛɖé jɛn tíìn
Akwɛzinzan ɖaxó ɖé ɖò kanweko jí .nǔ e è nɔ ɖa é ɖagbe hugǎn-
Fímu E Nɔ Kpé Nukún Dó Nǔ Wu É kpo E Nɔ Gbɔn Gbɔn É kpo: Ðětɛ A ka Ðó Na Sɔ́?
Nǔjlɛ́dónùwú .
Weziza Mímá:Kpɔ́n=kplékplé / Gblékplé=ɖokpo ɔ
Nǔ e è nɔ ylɔ ɖɔ Canopy é:Kpɔ́n=gɔngɔn / Gblé=gɔngɔn
Zozo Kplɔnkplɔn:Súnsún=fí e zozo ɖè lɛ é / Súnsún=zozo jlɛjlɛ
Nǔkún-yiya sín hlɔnhlɔn:Súnsún=nǔ ɖyɔɖyɔ / Gblé=ɖò kpɔ́
Jinukún ɖagbe lɛ kpodo ayikungban kpo:
É ɖò wɛn: Tofɔligbé sín xá lɛ mɛ, avivɔ hwenu-nǔɖiɖó hugǎn
E gbakpé: Ayǐkúngban jí fí e jǐ nɔ ja ɖè é kpo fí e jǐ nɔ ja ɖè é kpo, jinukún ajɔ̌wiwa tɔn e xɔ akwɛ tawun lɛ é
Sɔ́ Fímu E Nɔ Kplɔ́n Nǔ Ðò Ayǐ É Hwenu:
Azɔ̌wiwa ɖò ninɔmɛ e mɛ jɔhɔn nɔ syɛn ɖè tawun ɖò totaligbé lɛ é mɛ
Nǔ e è nɔ bló ɖò avivɔ hwenu lɛ é wɛ nɔ ɖu ɖò .
È nɔ zán weziza gɔ́ na tawun .
Sɔ́ Fímu E Nɔ Gbɔn É Hwenu:
Jinukún ajɔ̌wiwa tɔn e xɔ akwɛ tawun- lɛ é ɖiɖó
Azɔ̌wiwa ɖò fí e jɔhɔn nɔ syɛn ɖè é alǒ fí e jɔhɔn nɔ syɛn ɖè é
Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ dó nǔkún-yiya hwenu línlín tɔn kpodo ROI kpo jí
Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ: Sɔ́ Fímu E Nɔ Zɔ́n Nǔ E Atín lɛ Nɔ Wà É Ðó Ayǐ É, É Ma nyí Lee É Nɔ Ðɔ É Ǎ .
Gbeta e kɔn è na wá ɖò fímu e nɔ hɛn nǔ gblé dó mɛ wu é kpo ee ɖò wěxo é kpo tɛntin é ɖó na jinjɔn aca alǒ weziza e è nɔ mɔ é jí gbeɖé ǎ.
É ɖó na jinjɔn:
Weziza zinzan ganji
Nǔkún-yiya sín agbaza
Nǔ e kúnkplá jɔhɔn xá ɔ mɛ tɔn lɛ é
Xwé e mɛ è nɔ sà nǔ ɖè hugǎn lɛ é nɔ sɔ́ fímu e jinjɔn .lee atín lɛ nɔ huzu weziza dó nǔkún-yiya mɛ gbɔn é, é nyí lee xɔ ɔ cí é ǎ.
A Ðò gbesisɔmɛ Bo Na Na Nǔkún-yiya Ðò Ayǐkúngban Towe Mɛ À?
Nǔkún ɖokpo ɖokpo nɔ wà nǔ gbɔn vo nú xɛsi kpo weziza e nɔ gbakpé é kpo.
Gbɛ̌ta agronomi tɔn mǐtɔn sixu na .wěɖexámɛ weziza jlɛjlɛ tɔn e jinjɔn jɔhɔnmɛ- jí é vɔ̌nubo na do d'alɔ bɔ akwɛzinzan mitɔn na hɛn nyɔna ɖaxo -hwɛhwɛ ɖo nuɖiɖe ɖokpo mɛ.
Gbɔn ɖiɖe weziza tɔn towe vɔ̌nu égbé.
